rané vplyvy
Ako malé dieťa som bola veľmi problematická: Nechcela som spať. Mama však časom objavila na mňa netradičnú, ale mimoriadne účinnú "páku", ktorá zabrala vždy a za každých okolností: Vytiahla platňu Miroslava Žbirku a pustila mi pieseň "Biely kvet". V tom momente som spala ako sardinka v oleji:-)
V predškolskom veku som bola ďalej odchovaná na "Elánoch" a ako papagáj som vedela odpapagájovať všetky ich texty:-) Najviac som šalela, keď sa z kazeťáku
(áno, áno, časová os ukazuje na osemdesiate roky a my sme kúpili v Tuzexe "doubledecker"! Stál 7.000 Kčs!) ozvalo "Čaba neblázni!"
Z úplne iného súdka na mňa vplývala babička, ktorá keď ma varovala, neustále mi vyspevovala. Jednalo sa tak o slovenské, české i moravské ľudové piesne, ako aj operné árie z Rusalky či Predanej nevesty:-) Nuž, pekný základ sa tu rysuje:-)
Keď som začala chodiť do hudobnej školy, tam som, prirodzene, bola vystavená vplyvu klasiky. Nesťažovala som si, veď taký Bach sa mi vždy páčil:-) Možno preto som dlho nenachádzala cestu k populárnej hudbe a zatiaľčo moji rovesníci nosili na ušiach walkmany a v nich Maduar, MC Erika a Barbaru, Michaela Jacksona, Ace Of Base, New Kids On The Block či Take That, ja som na nich nechápavo pozerala a divila sa, ako môžu "také niečo" počúvať. Oni sa zase určite museli čudovať, čo som to za asociálny odľud:-)
Gbely Semily, teda Kelly Family
Veľký prelom sa udial, až keď do môjho hudobného života vstúpila niktorými milovaná, niektorými nenávidená vlasatá rodinka. Napriek tomu, že moja prvá reakcia, keď som v hitparáde "Eso" zhliadla klip
An Angel, bola "Pozrite, aké škaredé dievčatá!", dala som tým "škaredým dievčatám" šancu, pretože niektoré pesničky sa mi zapáčili:-) A tak som sa odrazu stala fanúšikom a celé dni drala MC kazety, ktoré som pokútnym spôsobom zohnala od kamarátov a spolužiakov, až kým sa mama nado mnou nezľutovala: Po tom, čo som si z našetrených peňazí zaobstarala CD prehrávač, mi kúpila postupne zopár CD Kelly Family:-)
Aspoň u nás na základnej škole sme sa delili na dva hlavné tábory, ktoré sa nenávideli: fanúšikovia Kelly Family a fanúšikovia Backstreet Boys. V jedinej pozerateľnej hitparáde - "Eso" na TV Nova - bola situácia zhruba taká, že sa tieto dve kapely pravideľne striedali na prvom mieste. Koľko škodoradosti bolo v jednom tábore, keď kapela tých druhých klesla zo špice na druhé miesto! A smola pre tých, čo nemali káblovku, tí boli z tohto zápolenia vždy trošku mimo... Časom sa vytvoril tretí tábor, fanúšikovia Spice Girls, tí zachovávali neutralitu a do večných sporov o to, kto je lepší, sa nezapájali, lebo si mysleli svoje:-) Pod lavicami sa čítalo BRAVO a vymieňali výstrižky, plagáty a samolepky - jedine v prípade výmenného obchodu uvedených komodít vedeli všetky tábory nájsť spoločnú reč:-)
Keď som začala chodiť na gymnázium, tam som sa stretla s pre mňa doteraz neznámou kategóriou ľudí, ktorá počúvala metal, house či hip-hop. A priori nenávideli Kelly Family, pretože poznali len tri odrhovačky z rádií a presvedčiť ich o opaku bolo nemožné. Zaujala som pozíciu hudobne mŕtveho chrobáka a odvtedy som sa ku Kelly Family oficiálne nehlásila:-) Doma som však vyhrávala ich piesne na "plné pecky" a za ťažko ušetrené peniaze z narodenín či za vysvedčenie
(zle je zárobkovo nečinným osobám:-) som si začala zaobstarávať single s B-sides a bonustrackmi... Komu je toto moje správanie povedomé?:-)
všetky cesty vedú... do Írska!
Nachádzame sa už v roku 1999 a moja spolužiačka Andrea mi nenápadne podsúva dve CD "írskej skupiny, ktorá sa mi zaručene bude páčiť":-) Zvrchované absulutistické panstvo Kelly Family sa otriaslo v základoch už pri vypočutí prvej piesne inej súrodeneckej skupiny. Asi už tušíte, že sa jedná o
The Corrs! Naprosto si ma získali, ba čo viac, mohla som sa k nim verejne priznať, haha:-) Nehovorím o tom, ako som neskôr založila o nich
webstránku, ktorá v časoch svojej dvojjazyčnej mutácie bola navštevovaná aj fanúšikmi z takých krajín ako Brazília, Rusko, Indonézia, Čína... a najviac mi pomohla rozvíjať svoje webmajsterské zručnosti. Ale to už patrí niekam inam:-) Tu mám predsa písať o svojich muzikálnych vplyvoch:-) Takže...
Najväčšie hudobné osvietenie mojej skromnej osôbky sa stalo - symbolicky - na deň Svätého Patrika, teda 17. marca v roku 2000. Na rádiu Twist v rámci relácie "Víkend s legendou" pri tejto príležitosti vysielali najmä tradičné írske folkové piesne. A bolo to! Hudba zo "smaragdového ostrova" si ma osudovo získala na celý život! Bola som naprosto očarená, opantaná, zrazu som nevedela, kam ďalej, čo si mám najskôr utekať kúpiť... Podvedome som zamierila smer Music Shop na Obchodnej 42 a odtiaľ si doniesla CD
Water From The Well od
The Chieftains. Prvý, ten najdôležitejší krok, bol teda spravený.
Krátko na to som uvidela v televízii ďalší veľký podnet: Tancujúci Íri na skvelú muziku. Kto sú to? Čo je to za hudbu? No predsa Michael Flatley a
Lord Of The Dance! To CD musím mať! Bola som očarená a hlavný nápev mi stále behal po rozume... CD som nemohla nikde zohnať, v celom meste nechýrovali, až v zázračnom obchodíku na Obchodnej 42. Zanedlho sa toto kúzelné miestečko pre mňa stalo svätyňou dobrej hudby a práve odtiaľ niekoľko rokov prichádzalo najviac objavov:
Ronan Hardiman,
Moya Brennan a
Clannad,
Loreena McKennitt,
Iona,
Philip Riley,
Eden's Bridge,
Lisa Lynne či
Capercaillie s
Karen Matheson. Časom sa otvorili ďalšie a ďalšie pomyselné vrátka a hudba neprestáva prichádzať z rôznych strán, smerov... prosím, nech neprestáva!
klezmer, gospel, folk... a tak ďalej
Druh hudby, ktorú klasik nazval "keltské vplyvy", v mojom živote dominuje, o tom niet pochýb. Časom sa však podarilo nenápadne "nafterkať" do mojej priazne niekoľkým zoskupeniam spomedzi rôznych kútov sveta a tak môžem skonštantovať, že počúvam aj "world" či "ethno" hudbu. Ba čo viac, medzi nimi majú zastúpenie aj interpreti zo Slovenska a Čiech! Koho spomeniem?
Ladysmith Black Mambazo,
Čechomor,
Jarka Nohavicu či
Pressburger Klezmer Band - s tými sa poznám aj osobne:-) Výsostné postavenie medzi "nekeltami" má
Rich Mullins, vynikajúci americký gospelový spevák, ktorý už, bohužiaľ, medzi nami nie je...
Obrovský prelom nastal pre mňa v roku 2008, keď som bližšie spoznala skupinu
Ceili Rain, s tvorbou ktorej som sa stotožnila nielen po hudobnej stránke, ale aj po stránke myšlienok, názorov na svet a viery. Nadviazala som osobný kontakt s frontmanom Bobom a bubeníkom Billom - sú to úžasní ľudia! Je to vzácny prípad, kedy si fanúšik môže bez problémov "mailiť" so svojou najobľúbenejšou kapelou, zdielať s jej členmi svoje myšlienky a byť pre nich podporou nielen kúpou nosičov či účasti na koncerte, ale aj "ľudsky", hoci sme každý na druhej strane Atlantiku...
Je ešte veľa toho, čo písať, ale svedectvom môjho ďalšieho vývoja nech sú tieto stránky... Pri každom albume sa snažím napísať, ako som k nemu prišla, kto alebo čo ma inšpirovalo:-) A tých inšpirácií veru bolo a stále je veľmi veľa!
